•› ako domovská  •› k obľúbeným

  

   
 

•›•›•› menu :  úvodná | slovina | litika | sloh | monitor | citáty     

 
     
 

Myšlienky, ktoré ma zastihli pri čítaní fajn kníh ...

  
 

1 | 2  

 
  •› Wójtowicz, Kazimier: O kázni a dáždnikoch. Bratislava, Lúč 1992  
  "- Rodičia, obaja zamestnaní, vošli pred meninami svojej dcéry obchodu s hračkami a vysvetľujú predavačke:
-Celý deň sme obaja mimo domu. Hľadáme niečo, čo by malú potešilo a zaujalo. Chceme, aby sa zbavila pocitu osamelosti.
- Veľmi ľutujem, - usmiala sa predavačka, - ale rodičov nepredávame!"		  
     
  •› Fulghum, Robert: Od začiatku do konca (rituály nášho života). Bratislava, Slovenský spisovateľ 2000  
  "Naše stretnutie mi pripomína jeden talizman - darček na pamiatku, existenčný dôkaz nášho stretnutia, ktorý si cením viac ako čokoľvek na svete. Je to obyčajný kus bieleho listového papiera v malom rámčeku, ktorý  mám zavesený na stene. Na papieri sú obrysy dvoch vzájomne sa prekrývajúcich sa rúk.
Keď sme sa ku koncu jej prvej návštevy lúčili a nastalo trápne ticho, pretože sme si nevedeli dať zbohom, dcéra vzala zo stola kus papiera, položila mi naň ruku a obkreslila ju. Potom mi bez slova podala pero, ja som položil jej ruku na obrys mojej a tiež som ju obkreslil. K obrysom sme pridali svoje šifry a dátum, objali sa, usmiali, poplakali si a potom odišla - späť k svojim rodičom, domov, do svojho života."		  
     
  •› Dušek,  Dušan: Pukance a zmrzlina. In: Antológia modernej slov. poviedky: Miesto v príbehu. Bratislava, Litera 1995  
  "Moja sestrička má pekné náušnice, no boli by jej na figu, keby nemala aj pekné uši. Má ich pekné. Malé a guľaté. Ako na hrnčekoch, z ktorých  ráno pijeme kakao. Má pekný nos a pekné oči. Volá sa Bea. Má rada pukance. Mne sa toto jej meno nepáči, lebo ju nemôžem volať Beička.  To je dosť blbé. Keby sa volala Lydka, mohol by som ju volať Lyduška, no takto jej musím hovoriť len Bea. Snažím sa to vyslovovať čo najmilšie, aby videla, ako ju mám rád."  
     
  •› Otčenáš, Igor: Môj svet je vidiek. In: Antológia modernej slov. poviedky: Miesto v príbehu. Bratislava, Litera 1995  
  "Láska - to je fyziologickopsychologickoneurologický proces, bazírujúci na erotickoexotickom materializme, dotovaný optickým klamom ideality, ktorý infikuje, infiltruje a paralelne deštruuje všetky vzniklé aspekty procesov skôr, než by sa tieto stali experimentom reality."  
     
  •› Page, Martin: Ako som osprostel. Bratislava, Sofa 2001  
  "Antoine často konštatoval, že slovo inteligencia znamená šikovne vykonštruované a pekne vyslovované hlúposti, a je taká scestná, že je oveľa väčšou výhodou byť tupcom než prísažným intelektuálom. Inteligencia prináša nešťastie, samotu a chudobu, zatiaľ čo prezliecť sa za inteligenta ponúka nesmrteľnosť papiera a obdiv tých, čo veria tomu, čo čítajú."
...
"A žena porozprávala Antoinovi, ako medzi kurzami jogy a hrnčiarstva objavila na nástenke radnice XVIII. obvodu kurz samovraždy. Keďže Antoine nemal v tomto smere žiadne skúsenosti a nechcel strácať drahocenné  roky neúspešnými samovražednými pokusmi, veľmi pozorne počúval spolubývajúcu. Vyložila mu svoj plán: hneď ako sa jej stav zlepší, prihlási sa do kurzu a bude sa usilovne učiť, ako sa má správne zabiť. Nadiktovala Antoinovi telefónne číslo."		  
     
 

// hore

  
 

© design and programming by s t e v a n @ s z m . s k