•› ako domovská  •› k obľúbeným

  

   
 

•›•›•› menu :  úvodná | slovina | litika | sloh | monitor | citáty     

 
     
 

Myšlienky, ktoré ma zastihli pri čítaní fajn kníh ...

  
 

1 | 2  

 
  •› De Saint-Exupéry, Antoine: Malý princ. Bratislava, Mladé letá 1997  
  "Dospelí mi poradili, aby som prestal kresliť otvorené a zatvorené veľhady a aby som sa radšej zaujímal o zemepis, dejepis, počty, či gramatiku. Tak som sa teda vo veku šiestich rokov vzdal skvelej maliarskej kariéry. Odradil ma neúspech mojej kresby číslo jeden a mojej kresby číslo dva. Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať"  
     
  •› Vonnegut, Kurt: Časotrasenie. Bratislava, Slovart 1999  
  "A teraz si predstavte toto: Niekto vyrobí vodíkovú bombu pre paranoidný Sovietsky zväz, postará sa, aby stopercentne fungovala, a potom dostane Nobelovu cenu mieru! Touto skutočnou postavou, hodnou poviedky od Kilgora Xtruha, bol nebohý fyzik Andrej Sacharov. Nobelovu cenu dostal v roku 1975 za to, že žiadal zastaviť skúšky jadrových zbraní. Samozrejme, on už mal svoju bombu odskúšanú. Jeho žena bola detská lekárka! Aký to musí byť človek, čo zdokonaľuje vodíkovú bombu, hoci je ženatý s odborníčkou na liečenie detí? A aký to musí byť lekár, keď zostane s manželským partnerom, ktorý robí také čosi?
- Bolo dnes v robote niečo zaujímavé, kocúrik?
- Ale hej. Tá moja bomba bude fungovať jedna radosť. A ako sa má to tvoje decko s tými kiahňami?"		  
     
  •› Pankovčín, Václav: Mamut v chladničke(školský western). Bratislava, Mladé letá 1992  
  "Bola raz jedna trieda. Do tej triedy som prepadol ja, Maťo Zimbabwe a Janko Viecha. A to je všetko, čo o tej triede viem napísať. My sme do tej triedy takmer ani nechodili. Totiž so začiatkom nového škol­ského roka rozmohlo sa u nás záškoláctvo. Ako sme ráno do školy prišli, tak sme z nej hneď aj odišli. Prešli sme školským dvorom, prešmykli sa cez plot za školu - a. boli sme za školou. Za školou bola kotolňa: tam mal dielňu náš školník - pán Negrejda. Sadli sme si k nemu do kotolne, zapálili si cigarety a dym fúkali do kotla. Z komí­na sa dymilo, ako keby školník zakúril v kotle."  
     
  •› Dobrovoda, Ľubomír: Ja malkáč. Bratislava, Ďateľ 2005  
  "Ráno sa vždy zobudím. To som rád. Nechcel by som sa zobudiť mŕtvy, lebo by som nevidel strašidlo, čo býva na strope. Na strope býva aj slon s Indiánom, ale Indián je tam iba úplne, úplne ráno, keď svieti slnko a robí mu čelenku. Potom je z neho kostra a už ho nemám rád, lebo kostry sú hnusné a holé. Ja vidím kostru, kedy chcem. Keď sa stará mama vyzlieka v kúpeľni, je úplná kostra z hrobu, ibaže v nebýva v hrobe, ale v slúžkovskej izbe ako pes - presne tak to sama hovorí."  
     
 

// hore

  
 

© design and programming by s t e v a n @ s z m . s k